Acidita, inak povedané kyslosť vína, je jeden z kľúčových prvkov, ktorý rozhoduje o tom, či víno pôsobí sviežo, živo a harmonicky – alebo naopak mdlo a ťažkopádne. Je to prirodzená zložka, ktorá vo víne pochádza z hrozna, ale aj z procesov, ktoré počas výroby prebiehajú. Medzi najčastejšie kyseliny patrí vínna, jablčná a mliečna. Ich pomer a množstvo sa líšia podľa odrody, podnebia, spôsobu vinifikácie či zrenia.
Všeobecne platí, že biele a šumivé vína mávajú vyššiu aciditu – zvyčajne medzi 6 až 9 gramami na liter. Červené vína jej majú menej, pohybujú sa medzi 4 až 6 gramami. Vína z chladnejších oblastí, ako je napríklad sever Francúzska, Rakúsko či Slovensko, si zachovávajú vyššiu kyselinu prirodzene. Teplejšie oblasti ju musia skôr „strážiť“, aby vína nepôsobili unavene.
Kyselina nie je len o chuti – pomáha vínu udržať si sviežosť v čase, chráni ho pred skazou a často rozhoduje o tom, či víno bude schopné dôstojne starnúť. Bez nej by víno stratilo napätie, štruktúru aj charakter.
Nie je však kyslosť ako kyslosť. Ak je jej príliš, môže pôsobiť ostro. Ak jej chýba, víno je ploché. A ak sa objavia prchavé kyseliny, napríklad octová, ide o chybu.