Pojem Blanc de blancs pochádza z francúzštiny a doslova znamená „biele z bielych“. Prvýkrát sa začal systematicky používať v oblasti Champagne, kde označuje šumivé víno vyrobené výhradne z bielych odrôd viniča – typicky a takmer výlučne z Chardonnay. V širšom zmysle sa dnes používa aj mimo Francúzska, no pôvodné spojenie s Champagne zostáva symbolom elegancie, precíznosti a dlhého potenciálu zrenia.
Odrodové zloženie a pôvod
V Champagne sa Blanc de blancs tradične spája s oblasťou Côte des Blancs, kde sa Chardonnay darí vďaka kriedovým pôdam a chladnému podnebiu. Výsledkom sú vína s vysokou aciditou, jemnou mineralitou a presnou štruktúrou. Hoci technicky by Blanc de blancs mohlo byť vyrobené aj z iných bielych odrôd (napr. Pinot Blanc, Arbane), v praxi ide takmer výlučne o Chardonnay.
Štýl a charakter vína blanc de blancs
Blanc de blancs je všeobecne sviežejšie, ľahšie a ostrejšie ako tradičné cuvée zložené aj z modrých odrôd (napr. Pinot Noir, Meunier). V mladosti ponúka arómy citrusov, zeleného jablka, bielych kvetov či limetkovej kôry. So zrením na kvasinkách získava hĺbku, krémovosť a jemné toastové tóny. Vďaka svojej acidite má výborný archivačný potenciál, často s vývojom cez dve dekády.
Rozšírenie mimo Champagne
Hoci Champagne zostáva domovom Blanc de blancs, tento štýl sa rozšíril aj do iných šumivých oblastí. V Taliansku (Franciacorta), Nemecku, Rakúsku či Španielsku sa vína označené ako Blanc de blancs vyrábajú najmä z Chardonnay, niekedy aj z lokálnych bielych odrôd. V strednej Európe sa s týmto štýlom začína experimentovať častejšie – kvalitné príklady vznikajú už aj v Česku a na Slovensku, napr. tento skvelý sekt od Pavelku.
Párovanie a servírovanie
Vďaka svojej čistote a sviežosti sa Blanc de blancs hodí ako aperitív, ale zvládne aj delikátne predjedlá, mušle, údeného lososa či mäkké syry. Podáva sa dobre vychladené, ideálne pri teplote 8–10 °C. Víno je obľúbené medzi someliérmi práve pre svoju univerzálnosť a schopnosť kultivovane sprevádzať jedlo bez toho, aby ho prebilo.
Pojem Blanc de noirs pochádza z francúzštiny a znamená doslova „biele z tmavých“. V praxi označuje šumivé víno vyrobené výlučne z modrých (tmavých) odrôd viniča – najčastejšie Pinot Noir a Pinot Meunier. Aj keď ide o víno biele, pochádza z hrozna, ktoré by inak slúžilo na výrobu červeného vína.
Ako je to možné?
Farba vína pochádza primárne zo šupky hrozna. Ak sa modré hrozno lisuje veľmi jemne a bez dlhšej macerácie, výsledný mošt ostáva číry. Presne tak vzniká Blanc de noirs – víno, ktoré nemá ružový odtieň, ale klasickú svetlú farbu. Rozhodujúci je tu najmä rýchly, šetrný lisovací proces, aby sa zabránilo uvoľňovaniu farbív z pigmentovaných šupiek.
Pôvod a charakter
Aj tento štýl má svoj pôvod v Champagne. Zatiaľ čo Blanc de blancs stavia na sviežosti a ostrosti Chardonnay, Blanc de noirs má plnšie telo, širšiu aromatiku a výraznejšiu štruktúru. Vo vôni sa často objavujú červené jablká, sušené ovocie, hrušky či náznaky medu. Chuť býva krémovejšia, s jemným dotykom tanínov a dlhou dochuťou.
Najčastejšie sa používa Pinot Noir, teda Rulandské modré, ktorý vínu dodáva hĺbku, eleganciu a pevnosť. Pinot Meunier zas prispieva ovocnosťou a jemnosťou.
Vína mimo Champagne
Dnes sa vyrába aj mimo Champagne – najmä v oblastiach, kde sa pestujú vhodné modré odrody s jemnou šupkou. Nájdeme ho vo Franciacorte (Taliansko), v Nemecku (Spätburgunder), v Rakúsku aj na Morave, kde niektorí vinári experimentujú s Pinot Noir ako základom pre sekt tradičnej metódy. Aj na Slovensku už existujú prvé pokusy o Blanc de noirs, hoci zatiaľ ide skôr o raritu.
Servírovanie a párovanie Blanc de noirs
Podáva sa pri teplote 9–11 °C. Vďaka svojej štruktúre je vhodný nielen ako aperitív, ale aj k jemnejšiemu bielemu mäsu, pečenému kuraťu, údeným rybám či tvrdším syrom. Oproti Blanc de blancs pôsobí robustnejšie, no nestráca eleganciu typickú pre šumivé vína vyššej kvality.
Pojem cuvée patrí k tým slovám, ktoré sa na etiketách vín objavujú často – no nie vždy znamenajú to isté. Vo francúzštine doslova označuje „nádrž“ alebo „náplň“. Vo vinárskej praxi však ide najčastejšie o víno vytvorené z viacerých zložiek, pričom môže ísť o miešanie rôznych odrôd, ročníkov, vinohradov alebo technológií.
Typy cuvée podľa pôvodu zložiek
1. Odrôdové cuvée
Najčastejší typ. Víno je zostavené z dvoch a viacerých odrôd, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Zmyslom je vyvážiť štruktúru, kyseliny, aromatiku alebo taníny. Príkladom je kombinácia Frankovky modrej s Merlotom alebo Müller-Thurgau s Rizlingom vlašským.
2. Ročníkové cuvée
Menej bežné pri tichých vínach, ale kľúčové v šumivých – najmä pri tzv. non-vintage šampanskom, kde vinár kombinuje vína z viacerých ročníkov, aby dosiahol konzistentný štýl. Význam má aj v horších ročníkoch, keď sa dopĺňa základ kvalitnejším archivovaným vínom.
3. Terroirové cuvée
Víno vytvorené z hrozna tej istej odrody a ročníka, ale pochádzajúceho z viacerých vinohradov alebo polôh. Cieľom je spojiť rôzne prejavy terroiru do komplexnejšej podoby výsledného vína. Bežné najmä vo väčších vinárstvach s viacerými vinohradmi.
4. Technologické cuvée
Zriedkavejšie, ale čoraz častejšie využívané. Kombinuje sa napríklad víno, ktoré zrelo v nerezovej nádobe, s vínom z barikového sudu. Cieľom je zjemniť alebo naopak zdynamizovať výsledný chuťový profil.
Nie je Cuvée ako Cuvée
V slovenských a českých podmienkach nie je pojem cuvée legislatívne presne definovaný. To znamená, že sa môže použiť na etikete takmer akéhokoľvek vína, ak výrobca zmiešal aspoň dve šarže. V praxi to znamená, že toto označenie na etikete negarantuje kvalitu ani konkrétny pôvod – o to dôležitejšie je čítať ďalšie údaje na etikete, prípadne sa pýtať priamo vinára.
Záver
Cuvée nie je synonymom pre menej hodnotné víno – ako býva mylne vnímané v niektorých kruhoch. Naopak, ide o bežnú a rešpektovanú metódu výroby vína, ktorá si vyžaduje znalosť suroviny, dôslednú prácu v pivnici a schopnosť predvídať vývoj vína v čase. Miešanie vín je remeslo aj umenie, ktoré má v európskej vinárskej tradícii svoje pevné miesto.