Ak by ste hľadali najväčší krištáľový luster v Európe nájdete ho v Kostole Jána Krstiteľa v Březí. Je síce krásny, ale my sme sa sem vybrali skôr kvôli vínu. Obec je tak trochu neoprávnene v tieni neďalekého Mikulova. Aj mnohí cykloturisti cez ňu len prefrčia po cyklotrase, ktorá vedie krajom dediny. Pritom Březí sa v ostatných rokoch stála miestom mnohých mladých a perspektívnych vinárov, ktorý za pristavenie stoja. Spomeňme dnes aspoň troch najvýraznejších.
Prerušená vinárska tradícia
Březí má, ako mnohé iné dediny v Sudetoch, akúsi prerušenú históriu a vinársku tradíciu. Obec vznikla v 13. storočí, bola spustošená a znovu osídlená. Ešte pod pôvodným názvom Bratelsbrunn si dlhé stáročia zachovávala výrazný nemecký charakter. Najvyšší počet obyvateľov zaznamenalo Březí v roku 1910, keď tu žilo 1927 ľudí. Už od konca 17. storočia sa v obci vyučovalo a dnešná budova radnice kedysi slúžila ako zájazdný hostinec.
Do tohto regiónu ale kruto zasiahlo 20. storočie. Dedinu po Mníchovskej dohode v roku 1938 pričlenili k nacistickému Nemecku ako súčasť Reichsgau Niederdonau. Väčšinu obyvateľstva Bratelsbrunnu tvorili Nemci a po vojne obec čakal podobný osud ako v mnohých ďalších pohraničných regiónoch južnej Moravy.
Po roku 1945 nasledoval odsun nemeckého obyvateľstva na základe Benešových dekrétov. Tým sa obec prakticky kompletne vymenila populačne aj kultúrne. Veľa pôvodných rodín odišlo do Rakúska alebo Nemecka a do Březí sa následne sťahovali noví obyvatelia z vnútrozemia Československa. Čo tu ale ostalo, sú vinohrady. Údajne tie najteplejšie na celej Južnej Morave.
Blízko a ďaleko od Pálavy
Napriek tomu, že ide o lokality s najvyššou teplotou, miestne vína si zachovávajú krásne kyselinky. Osobitosťou je najmä vápencové podložie na južných a juhozápadných svahoch, ktoré dodáva miestnym bielym vínam krásny charakter. Tunajšie vinohrady ležia najmä na tratiach ako Ořechová hora či Liščí vrch.
Březí zároveň profituje z blízkosti Pálavy a širšieho mikulovského terroiru, ale pôsobí o niečo civilnejšie a menej efektným „pálavským“ štýlom. Často človek nájde čistejšie, presnejšie a gastronomickejšie vína. Akoby viac pod vplyvom Rakúska, ktoré je hneď za rohom. Za pozornosť stoja najmä rízlingy, najmä vlašský, ale aj Veltlínske zelené, Rulandské biele či Chardonnay.
Kadrnka: The show must go on
Dnešnú virtuálnu prehliadku začínam vo Vinařství Kadrnka nielen preto, aby som splnil starý dlh. Keď v januári 2025 odišiel jeho zakladateľ Jindřich Kadrnka na večnosť, v rozlúčkovom texte na vinoviny.sk som sľúbil, že sa k tomuto vinárstvu raz vrátim. Trvalo to viac ako rok, ale na druhej strane som rád, že som podnik, už pod vedením Jindrovej manželky Marcely, našiel v skvelej kondícii.
Podrobnejšie som sa vinárstvu venoval v už spomínanom článku, kde nájdete viac informácii aj o „kadrnkovskej“ kategorizácii vín. Zameriavajú sa hlavne na rízlingy a ich vlašák stojí za to. Vína zrejú ako v nereze, tak v sudoch z francúzskeho a slavonského dubu či agátu. Nájdete tu ale aj stále viac obľúbené betónové vajíčka.
Kadrnkom ale nezačínam iba preto, aby som splnil svoj sľub. Za mňa celkom iste patrí k tomu najlepšiemu z Březí.
Kern: Tretia generácia vinárov
Historický úvod na začiatku tohto článku možno niektorým príde ako samoúčelný, v skutočnosti pri miestnych vinároch je veľmi dôležitý. Napríklad Kernovci, o ktorých dnes už môžeme hovoriť ako o tradičných vinároch z Březí. S vlastným vínom pritom začal starý otec Josef Kern iba v roku 1956. Dnes podnik vedú Petr a David, otec a syn.
Obhospodarujú približne 25 hektárov vinohradov, najmä na tratiach Liščí vrch a Ořechová hora, ktoré patria medzi najznámejšie viničné polohy v okolí Mikulova. Podložie tvorí najmä vápenatá spraš a práve terroir Dunajovských kopcov patrí medzi veci, ktoré Kern dlhodobo zdôrazňuje.
Štýl vinárstva stojí predovšetkým na odrodách typických pre Mikulovsko. Vlajkovými vínami sú Ryzlink vlašský a Kerner, výrazné postavenie má ale aj Veltlínske zelené či Ryzlink rýnsky. Zaujímavé je, že Kern sa dlhodobo venuje aj červeným vínam, čo v tejto časti Moravy stále nie je úplný štandard. Práve ich Merlot 2021 sa stal v roku 2024 absolútnym šampiónom súťaže Kráľ vín Českej republiky.
Vinařství Kern je pre mňa rovnako jeden z top producentov z Březí, ktorý určite stojí za zmienku, ale aj za pohár vlašáku.
Entrée: Nový nádejný hráč
Vinárstvo rodiny Tréškových funguje kratšie, iba od roku 2017. Nejde o veľkého producenta. Podnik hospodári na 2 ha a ročná produkcia je asi desať malých šarží vín po 600 litroch. Asi nebude prekvapením, že aj v tomto vinárstve je vlajkovou loďou Rízling vlašský.
Toto malé butikové vinárstvo je pre mňa príjemným signálom zmien na Južnej Morave. Odklon od masovej produkcie (veď dnes sa už toho aj tak toľko nevypije) k akcentu na terroir a zážitok, čiže presne to, čo dnes milovníci vína vyhľadávajú.
A čo tak výlet do Březí?
Březí má určite čo ponúknuť, žiaľ, nie je to tak, že každý deň nájdete každé vinárstvo otvorené. Blíži sa ale leto a vinári, ktorých som spomínal, sú súčasťou Spolku Dunajovské kopce. Spolkoví vinári majú v lete pravidelné pohotovosti. Kto sa počas letných prázdnin vyberie do Březí a susedných Dolných Dunajovíc, by nemal ostať smädný. O tom, ktoré vinárstvo je práve otvorené sa dozviete na ich webe.
