Skúste na vinárskej degustácii nahlas povedať, že si do vína radi pridávate sódu. Je slušná šanca, že sa na chvíľu zastaví rozhovor. Pre časť milovníkov vína je vínny spritz takmer urážkou vinárskeho remesla. Pritom v severnom Taliansku či Rakúsku ide o úplne bežný spôsob, ako si víno vychutnať počas horúceho popoludnia. Tak kde sa vzal pocit, že miešať víno je barbarstvo?
Odpoveď nesúvisí so sódou ani s ľadom. Súvisí s tým, aké víno skončí vo vašom pohári.
Spritz je starší, než si väčšina ľudí myslí
Predstava, že miešanie vína s vodou je módny výmysel posledných rokov, neobstojí. Víno sa riedilo už v starovekom Grécku a Ríme. Nebol to prejav neúcty, ale bežná súčasť stolovania. Pitie neriedeného vína sa dokonca považovalo za znak nevychovanosti.
Moderný spritz má korene v severnom Taliansku počas čias Rakúsko-Uhorska. Rakúski vojaci a úradníci neboli zvyknutí na vyšší alkohol miestnych vín, preto si ich nechávali „postriekať“ vodou. Nemecké sloveso spritzen znamená striekať alebo postrekovať a práve z neho vznikol názov spritz.
Na Slovensku a v Česku sa podobnému nápoju desaťročia hovorí vínny strik. V Taliansku sa z neho neskôr vyvinul koktail s proseccom, horkým likérom a sódou, ktorý dnes pozná celý svet.
Nie každé víno si zaslúži ľad
Ak existuje chyba, ktorú robia odporcovia aj zástancovia spritzu, je to zovšeobecňovanie. Nie všetky vína vznikajú na rovnaký účel.
Veľké vína sú postavené na detailoch. Na vôňach, ktoré sa menia s každou minútou v pohári. Na štruktúre, mineralite, práci so sudom či dlhom zrení. Práve preto si ich kupujeme. Keď do takého vína pridáte ľad, sódu alebo sladký likér, veľká časť týchto vlastností zmizne. Nie preto, že by bol spritz zlý. Jednoducho preto, že ste prekryli to, kvôli čomu víno vzniklo.
Na druhej strane stoja mladé svieže vína určené na skorú spotrebu. Ich najväčšou prednosťou je ovocnosť, živá kyselina a ľahkosť. Práve z nich vzniká najlepší vínny spritz alebo, ak chcete použiť tradičný slovenský názov, vínny strik.
Nikto rozumný nebude pripravovať spritz z veľkého burgundského Chardonnay alebo vyzretého rizlingu z prestížnej vinice. Zo sviežeho Sauvignonu Blanc, Veltlínskeho zeleného či mladého rosé však môže vzniknúť nápoj, ktorý bude v letných horúčavách dávať oveľa väčší zmysel než samotné víno.
Nie každá situácia je degustácia
Vo vinárskom svete sa niekedy zabúda na jednu jednoduchú vec. Víno pijeme v rôznych situáciách. Jedna vec je večerná degustácia, pri ktorej sa sústredíte na každý detail.
Druhá je popoludnie na terase pri tridsiatich stupňoch. V takej chvíli málokto túži analyzovať terciárne arómy vo vyzretom rizlingu. Oveľa častejšie padne voľba na pohár, ktorý osvieži, nezaťaží a stále chutí po víne.
Aj preto sú vínne spritze také populárne. Znížia výsledný obsah alkoholu, pridajú sviežosť a nemenia víno na sladký koktail.
Čo pijú samotní vinári?
Na internete sa často vedú vášnivé diskusie o tom, čo sa s vínom smie a čo už nie. Realita vo vinárskych oblastiach býva oveľa pokojnejšia.
V Rakúsku je vínny strik bežnou súčasťou kultúry pitia vína. V severnom Taliansku zase nikto nezdvíha obočie nad spritzom počas letného obeda. A nejde len o turistov. Objednávajú si ho aj ľudia, ktorí víno vyrábajú.
Mnohí vinári doma pijú úplne iné vína, než aké nalievajú na riadených degustáciách. Nie preto, že by tým lepším neverili. Jednoducho preto, že utorkový večer na terase a slávnostná degustácia sú dve rozdielne situácie.
Práve schopnosť rozlišovať medzi nimi býva znakom vinárskej kultúry.
Aké víno je na spritz ideálne?
Na dobrý vínny spritz netreba komplikované víno.
| Typ vína | Prečo funguje |
|---|---|
| Sauvignon Blanc | výrazná sviežosť a citrusové tóny |
| Veltlínske zelené | korenistosť zostáva zachovaná aj po zriedení |
| Pinot Grigio | ľahké, neutrálne a veľmi osviežujúce |
| Müller Thurgau | jemná aromatika a nižší alkohol |
| mladé rosé | ovocnosť dobre funguje s ľadom aj citrusmi |
| Prosecco | základ klasického talianskeho spritzu |
Naopak, menej vhodné sú výrazne barikové Chardonnay, archívne vína alebo červené vína s robustnými trieslovinami.
Čím jednoduchšie, tým lepšie
Dobrý vínny spritz nepotrebuje dlhý zoznam ingrediencií. Úplne stačí:
- 3 diely vína,
- 1 diel kvalitnej minerálky alebo sódy,
- ľad,
- plátok citróna alebo pomaranča.
Ak pripravujete klasický Aperol Spritz, tradičný pomer je 3 diely prosecca, 2 diely Aperolu a 1 diel sódy.
Pri vínnom spritzi platí jednoduché pravidlo. Čím lepšie víno použijete, tým menej ďalších prísad potrebuje.
Kedy je to už škoda?
Existujú fľaše, pri ktorých spritz jednoducho nedáva zmysel. Ak otvoríte víno, ktoré ste archivovali niekoľko rokov, víno z výnimočnej vinice alebo fľašu, ktorú ste si kúpili práve preto, aby ste objavovali jej vrstvy, sóda aj ľad vás pripravia o časť zážitku.
Je to podobné ako s výberovou kávou. Môžete z nej pripraviť sladké latte so sirupom, ale väčšina ľudí si ju kúpi práve preto, aby ochutnala samotnú kávu.
Naopak, mladé vína určené na každodenné pitie nič podobné nestrácajú. Niektoré po zriedení pôsobia ešte sviežejšie a vyváženejšie.
Víno nie je porcelán
Občas máme tendenciu správať sa k vínu, akoby bolo krehkým exponátom za sklom. Lenže víno nikdy nevzniklo preto, aby sme sa naň iba pozerali. Po stáročia bolo súčasťou každodenného života. Pilo sa pri jedle, počas práce aj v horúčavách. Miešalo sa s vodou dávno predtým, ako vznikli moderné koktaily.
Vínny spritz preto nie je skúškou úcty k vínu. Je len ďalším spôsobom, ako ho piť.
O kvalite nerozhoduje sóda ani ľad, ale fľaša, ktorú ste otvorili. Ak skončí v spritzi jednoduché mladé víno, všetko je v poriadku. Ak v ňom utopíte veľké archívne víno, problém nie je spritz. Problém je, že ste práve zmazali všetko, na čom vinár roky pracoval.