Vo vinárskom svete sa často hovorí o terroire, o pôde, podnebí a rukopise vinára. Menej sa však spomína, že pod zemou žijú nenápadní robotníci, ktorí sú pre vinohrad rovnako dôležití ako slnko a dážď. Dážďovky.
Práve tie sú dnes v ohrození, píše britský The Guardian. Moderné vinárstvo, ktoré stavia na dokonale vyoraných riadkoch a chemickej ochrane, ich pripravuje o životný priestor. Pôda je čoraz utlačenejšia, suchšia a menej bohatá na organickú hmotu. Profesor Marc-André Selosse, francúzsky biológ a odborník na pôdne ekosystémy, hovorí obrazne: „Dážďovky sú ako spiaca snehulienka. Sú tu, ale spia. Ak ich nezobudíme, stratíme ich.“
Čo to znamená pre víno? Dážďovky rozkladajú organickú hmotu, vytvárajú chodbičky, ktoré prevzdušňujú pôdu a zlepšujú zadržiavanie vody. Ich neprítomnosť sa prejaví skôr či neskôr – vinič síce prežije, no stratí vitalitu. Hrozno bude menej komplexné a terroir, na ktorý sú vinári takí hrdí, sa začne vytrácať.
Niektoré vinárstva už pochopili, že budúcnosť sa nezaobíde bez návratu k prirodzenejšiemu hospodáreniu. Britské a francúzske príklady ukazujú, že cesta existuje: namiesto orby sa využívajú krycie plodiny, ktoré zadržiavajú vlhkosť a chránia pôdu pred eróziou. Mulčovanie dodáva späť organickú hmotu. Biodynamické prístupy obmedzujú chemické zásahy. Dážďovky sa vedia vrátiť do troch až piatich rokov.
Možno to znie ako detail. Lenže práve tieto detaily rozhodujú, či vinica bude prosperovať desaťročia, alebo sa po pár rokoch vyčerpá.
Víno je totiž výsledkom práce mnohých – vinára, slnka, klímy, ale aj tvorov, ktorých pri pití vína nikdy neuvidíme. Dážďovky sú možno nenápadné, ale bez nich by pohár vína chutil úplne inak.