Keď sa povie Furmint, väčšinu z nás napadne Tokaj. Táto odroda je v Maďarsku je považovaná za jednu z kľúčových, je hlavnou zložkou tokajských vín, napr. známeho Aszú. Aj na Slovensku sa pestuje takmer výhradne iba v Tokajskej vinohradníckej podoblasti. V ostatných rokoch ale začína Furmint bodovať aj v Slovinsku, kde chutí ale inak, ako ten náš „tokajský“. V menšej miere sa pestuje aj v Chorvátsku či Rakúsku. Vďaka svojej všestrannosti dokážu z Furmintu vinári produkovať suché, polosladké aj sladké vína, vrátane botrytizovaných špecialít.
Aké víno je Furmint
Furmint dozrieva pomerne neskoro, ale vyznačuje sa vysokou prirodzenou kyselinou, čo mu dáva výborný potenciál na vyzrievanie. Presný pôvod Furmintu je nejasný, pravdepodobne pochádza z oblasti Panónskej panvy. Prvá písomná zmienka o odrode pochádza z 17. storočia v Maďarsku. Predpokladá sa, že jeho názov odvodili od talianskeho „fromento“ (pšenica), čo odkazuje na farbu hrozna.
Odroda sa vyznačuje výraznou kyselinkou, ktorá dáva Furmintu dlhý život a štruktúru. V suchých verziách dominuje ovocnosť (jablká, citrusy, hrušky), neskôr sa objavujú minerálne a korenisté tóny. Sladké vína (napr. tokajské Aszú) majú tóny medu a sušeného ovocia.
K čomu sa hodí Furmint
Ak máte suchý Furmint, tak ho pokojne servírujte k rybám; a to ako grilovaným, tak k údeným. Podporí aj chuť vyzretých syrov či smotanových jedál, napr. krémového rizota. Naopak sladké verzie (napr. tokajské výbery) sú vhodné k foie gras, dezertom alebo aj ako dezert samy o sebe.
Čo je dobré vedieť o Furminte
Furmint tvorí 60% výsadby viniča v tokajskej oblasti. Vína z Furmintu, najmä tie s vyšším zbytkovým cuktrom, môžete archivovať aj celé desaťročia. Suché Furminty sa presadzujú stále viac a mnohí ich pripodobňujú ako alternatívu k Chardonnay alebo k rizlingom.
Synonymá
Šipon (SLO), Pušipel (CRO), Zapfner, Mosler (AT).