Farba vína je prvá vlastnosť, ktorú si pri pohľade do pohára všimneme. Nie je len estetickým dojmom, ale aj nosičom informácií o odrode, veku, štýle a spôsobe výroby vína. Skúsený degustátor vie z farby vyčítať viac, než by sa na prvý pohľad zdalo.
Základné rozdelenie poznáme na biele, ružové a červené vína, no medzi nimi existujú desiatky odtieňov – od bledožltého citrónového tónu až po takmer nepriehľadnú tmavofialovú.
Farbu vína ovplyvňuje viacero faktorov:
- odroda viniča – niektoré odrody majú prirodzene viac pigmentov (napr. Cabernet Sauvignon, Frankovka),
- spôsob spracovania – dĺžka kontaktu muštu so šupkami určuje intenzitu farby,
- zrenie – časom farba bledne a mení odtieň (biele víno tmavne do zlatista, červené do tehlova),
- nádoba a kyslík – vína zrejúce v dubových sudoch majú zvyčajne hlbšiu farbu, oxidácia ju mení do teplejších tónov.
Farba teda napovedá o veku vína:
- mladé biele víno býva svetlozelené až slamové, staršie zlatisté,
- ružové vína s časom strácajú malinovú sviežosť a získavajú odtieň cibule,
- mladé červené vína sú sýto rubínové, zrelé prechádzajú do tehly či mahagónu.
Na degustáciách sa víno hodnotí proti bielemu pozadiu. Čím je farba jasnejšia a čistejšia, tým je víno pravdepodobnejšie v dobrej kondícii. Zákal alebo matný odtieň môžu signalizovať vadu.