Keď sa povie Furmint, väčšinu z nás napadne Tokaj. Táto odroda je v Maďarsku je považovaná za jednu z kľúčových, je hlavnou zložkou tokajských vín, napr. známeho Aszú. Aj na Slovensku sa pestuje takmer výhradne iba v Tokajskej vinohradníckej podoblasti. V ostatných rokoch ale začína Furmint bodovať aj v Slovinsku, kde chutí ale inak, ako ten náš „tokajský“. V menšej miere sa pestuje aj v Chorvátsku či Rakúsku. Vďaka svojej všestrannosti dokážu z Furmintu vinári produkovať suché, polosladké aj sladké vína, vrátane botrytizovaných špecialít.
Charakteristika: Furmint dozrieva pomerne neskoro, ale vyznačuje sa vysokou prirodzenou kyselinou, čo mu dáva výborný potenciál na vyzrievanie. Presný pôvod Furmintu je nejasný, pravdepodobne pochádza z oblasti Panónskej panvy. Prvá písomná zmienka o odrode pochádza z 17. storočia v Maďarsku. Predpokladá sa, že jeho názov odvodili od talianskeho „fromento“ (pšenica), čo odkazuje na farbu hrozna.
Odroda sa vyznačuje výraznou kyselinkou, ktorá dáva Furmintu dlhý život a štruktúru. V suchých verziách dominuje ovocnosť (jablká, citrusy, hrušky), neskôr sa objavujú minerálne a korenisté tóny. Sladké vína (napr. tokajské Aszú) majú tóny medu a sušeného ovocia.
K čomu sa hodí: Ak máte suchý Furmint, tak ho pokojne servírujte k rybám; a to ako grilovaným, tak k údeným. Podporí aj chuť vyzretých syrov či smotanových jedál, napr. krémového rizota. Naopak sladké verzie (napr. tokajské výbery) sú vhodné k foie gras, dezertom alebo aj ako dezert samy o sebe.
Čo je dobré vedieť: Furmint tvorí 60% výsadby viniča v tokajskej oblasti. Vína z Furmintu, najmä tie s vyšším zbytkovým cuktrom, môžete archivovať aj celé desaťročia. Suché Furminty sa presadzujú stále viac a mnohí ich pripodobňujú ako alternatívu k Chardonnay alebo k rizlingom.
Synonymá: Šipon (SLO), Pušipel (CRO), Zapfner, Mosler (AT).
