Krstenie vína je stará vinárska a cirkevná tradícia, ktorá symbolicky oslavuje zrod mladého vína. Nejde o technologický krok, ale o slávnostné požehnanie vína kňazom, ktoré sa spája so sviatkom svätého Jána Evanjelistu (27. decembra).
Podľa legendy z Nového zákona podali svätému Jánovi na jednej z jeho ciest otrávené víno, ktoré mu však po požehnaní neuškodilo. Práve na pamiatku tohto zázraku sa víno v kresťanskej tradícii požehnáva. Kňaz pri obrade číta úryvok z Písma a po modlitbe víno pokropí svätenou vodou.
Krstenie vína sa môže konať v kostole, vo vinárskej pivnici alebo v spoločenskej sále. Ide o chvíľu, keď sa mladé víno po prvýkrát verejne predstavuje. Vinár ho „uvádza do života“ a hostia ho ochutnávajú. V niektorých obciach sa pri krste určuje aj „krstný otec vína“, ktorý mu symbolicky dáva meno a žehná do ďalšej cesty.
Tradične sa požehnanie vína viaže na obdobie po Vianociach, no v mnohých regiónoch sa spája aj s novembrovým sviatkom svätého Martina, patróna vinárov a osláv mladého vína. Moderné vinárstva preto krst vína často spájajú s predstavením nového ročníka a spoločenskou degustáciou.
Zaujímavosťou je, že výraz krstenie vína sa kedysi používal aj v pejoratívnom zmysle – ako označenie falšovania vína vodou.
Krstenie vína je symbol vďaky aj radosti – spája vieru, remeslo a komunitu. V čase, keď sa víno prvýkrát požehná a ochutná, sa mladý ročník symbolicky „narodí“.