Pozrite sa na svoj pohár vína, privoňajte a až si vychutnáte prvý dúšok, prečítajte si príbeh o tom, že nechýbalo veľa a na starom kontinente a možno na celom svete by sme dnes žili bez vína, ako ho poznáme. Desivá predstava? Stačilo 40 rokov, aby malá voška zlikvidovala 90% všetkých francúzskych vinohradov. A rovnako zhubne sa šírila po celej Európe, aj k nám.
Pre náš hororový príbeh je kľúčové povedať, že kým v Európe je jedinou odrodou réva vinná (let. Viniv Vinifera), v severnej Amerike existuje mnoho druhov planej révy, ktoré sa k výrobe vína nehodia z rôznych dôvodov, ako sú hlavne nízka cukornatosť či privysoké kyseliny. Americké révy si ale stáročia pokojne žili a vybudovali si odolnosť voči rôznym škodcom, vrátane drobnej vošky fyloxéra. Až kým Kolumbus neobjavil Ameriku a medzi našimi kontinentmi nezačala čulá lodná doprava.
Čierny pasažier zo zámoria
Samozrejme cestovatelia si zo zámoria nosili aj rôzne exotické rastliny a zrejme tak na sadeniciach americkej odrody viniča ako čierneho pasažiera do Francúzska dovliekli aj fyloxéru, malú, len niečo cez milimeter veľkú vošku. Európsky vinič ale voči nej, na rozdiel od amerického príbuzenstva, nebol imúnny.
Fyloxéra zákerne napadne koreň viniča, na ktorom vytvorí drobné, zhubné nádory a tie postupne celú rastlinu zlikvidujú. Voška voľným okom nezbadáte a preto sa nenápadne rozširuje. Postupne tak napadá celé vinohrady, i tie susedné. Dôkazom je aj spomínaný exitus drvivej väčšiny francúzskeho vinohradníctva v 19. storočí.
Samozrejme, okrem Francúzska postihla aj ďalšie krajiny, spočiatku tie, kam prúdili lode zo zámoria. No cez Nemecko sa dostala aj do Čiech, Rakúska i vtedajšieho Uhorska, kde napríklad zničila veľkú časť tokajských viníc. Treba povedať, že rovnako ako vo Francúzsku, aj u nás to znamenalo ekonomickú katastrofu. Na výrobe a predaji vína boli závislé nielen celé rodiny, ale aj celé obce. Pre mnohých to bol jediný zdroj príjmu.
Katastrofa sa šíri celou Európou
Vtedajšia miera poznania a vedy nedokázala dostatočne rýchlo reagovať a pliaga sa šírila kontinentom. Prvým riešením boli postreky napr. modrou skalicou alebo sírouhlíkom, ktorý zabil všetok hmyz vo vinohrade. Niektorí na ich hranici stavali kríže, ktoré mali zabrániť voške šíriť sa, podobne ako moru. Medzitým iní vinohradníci klčovali a pálili vinohrady, aby zabránili šíreniu fyloxéry ďalej.
Riešením sa napokon ukázalo štepenie európskych odrôd do amerických podpníkov. Tých korene boli a sú voči fyloxére odolné. Aj vďaka tomu sa po rokoch podarilo odvrátiť katastrofu a zdecimovanie vinohradníctva na starom kontinente. Krížením sa podarilo zachrániť aj mnohé staré klasické európske odrody. Fyloxéra však dodnes považujú za veľkú a bezprostrednú hrozbu.
Sme na konci príbehu, vydýchli sme si a tak si môžeme dať druhý pohár na počesť všetkých, ktorí bojovali proti tejto drobnej pliage a zachránili naše vinohradníctvo a vinárstvo.