Fľašové zrenie je posledná fáza vývoja vína, obdobie, keď víno dozrieva už uzavreté vo fľaši. Aj keď má víno za sebou fermentáciu a ležanie v sude alebo tanku, jeho charakter sa ďalej mení. V tichosti a bez prístupu vzduchu sa v ňom odohráva pomalá premena, ktorá zjemňuje chute a rozvíja vône do zrelého buketu.
Počas fľašového zrenia víno stráca sviežu priamočiarosť, ale získava harmóniu. Ovocné arómy sa menia na jemné tóny medu, orieškov, kože či tabaku. Telo sa zaoblí, triesloviny sa zjemnia a kyseliny sa zakomponujú do celkovej štruktúry vína.
Nie každé víno je však na dlhé fľašové zrenie stavané. Mladé a svieže vína sa majú vypiť v priebehu jedného až dvoch rokov, zatiaľ čo komplexné vína s vyšším obsahom tanínov, kyselín a extraktu (napr. Cabernet Sauvignon, rízlingy, Furmint) zvládnu zrieť aj celé desaťročia.
Kľúčom je stabilné prostredie – tma, teplota okolo 12 °C, mierna vlhkosť a poloha fliaš naležato, aby korok nevyschol. Nesprávne skladovanie môže víno poškodiť skôr, než sa stihne vyvinúť.
Pri šumivých vínach, ako je šampanské alebo sekt, má fľašové zrenie osobitný význam. Víno dozrieva na kvasinkách po druhotnom kvasení, čo mu dodáva typické tóny briošky, lieskovcov a sušeného ovocia.