V strede vinotéky je diera, pod ňou hlboká studňa

Južné Čechy, Česká Kanada či malebné Slavonice nie sú miestom, kam vyrazíte za vínom. Prečo sa im potom na vinoviny.sk venujem? Lebo Slavonice mám skutočne rád, rád sa do nich vraciam a hlavne – našiel som tam pri mojej ostatnej návšteve niečo unikátne, čo súvisí s vínom. Ale azda dôvodov pre návštevu tohto mestečka nájdete v tomto blogu viac.

Slavonice sú mestečko na hraniciach Moravy, Čiech a Rakúska, dokonca sa ku hraničnému kameňu, kde sa tieto tri krajiny stretávajú, môžete vybrať po turistickej značke zo susedného Maříža. Miestni hovoria, že „Maříž není Paříž“, v každom prípade stojí za návštevu a možno aj menší nákup preslávenej miestnej keramiky s originálnymi motívmi. V prípade, ak máte umelecké vlohy, hrnček či tanier si môžete vyzdobiť aj sami.

Horné námestie v Slavoniciach
Horné námestie v Slavoniciach

Mestečko je unikátne ale hlavne pre jeho renesančné centrum, ktoré zrejme čoskoro zapíšu aj do UNESCO. To zákonite pritiahne tisícky turistov z celého sveta, kým sa tak ale stane, sú Slavonice malým ospalým mestom, v ktorom isto nájdete tak vzácny pokoj. Ja si rád užívam aj prechádzky v okolitých lesoch, kde turistu stretnete fakt len výnimočne.

Renesačné centrum mesta

Sudety, odsun, železná opona, renesancia 2.0

Vrchol zažívali Slavonice zrejme v 16. storočí, keď boli sídlom poštového úradu na trase Viedeň – Praha. Po devastačnej tridsaťročnej vojne a odklonení trasy smerom na Jihlavu a Znojmo, mesto prichádza o svoj význam. Po vzniku republiky v 1918 je väčšina obyvateľstva nemeckej národnosti a násilím sa dožaduje pričlenenia k Rakúsku. K tomu dôjde po Mníchovskej dohode, keď Česi a Židia mesto opúšťajú. Naopak, po vojne došlo k násilnému odsunu nemeckého obyvateľstva a mesto nanovo osídlili Česi z okolia.  

Učebnicový príbeh, aký zažili mnohé mestá a obce v Sudetoch. Slavonice sú len asi 1,5 km vzdialené od rakúskej hranice a teda do roku 1989 aj od železnej opony. Tak blízko ostnatého drôtu sa žiadne mesto nemohlo rozvíjať, naopak muselo len stagnovať a prežívať. Slavonice napokon ožívajú i vďaka pražskej bohéme, ktorá tento malebný kút objavuje na konci osemdesiatych rokov.

Uličky Slavoníc ukrývajú rôzne skvosty

Ak teraz prídete do Slavoníc v lete, pravdepodobne natrafíte na húfy cyklistov, rodiny s deťmi a krásne terasy kaviarní, ktoré ponúkajú fakt skvelé koláče. Ak prídete mimo sezóny, tak na ich dverách nájdete odkaz, že sa zas vidíme „o rok“. Úprimne, vždy je scenéria mesta bez turistov krajšia.

Ale kam na víno?

Problém ale nastáva, ak sa chcete dobre najesť a prípadne si dať aj pohár vína. Čo sa jedla týka, v spomínanom Maříži nájdete rovnomennú reštauráciu, kde varia veľmi dobre. Rovnako ako v hoteli Besídka v jednej z renesančných slavonických budov, ktorú kedysi objavili herci z Divadla Sklep a postupne sa z nej stalo kultové miesto. Na oboch miestach ale dostanete skôr talianske Primitivo či austrálsky Syraz, prípadne veltlín z Wachau. Keďže geograficky sme ale stále ešte na Morave, človek by hľadal aj niečo z domácej produkcie.

To som objavil, keď som prešiel historickou Jemnickou bránou za hradby mesta vo Vinotéke Slávů dvůr. Majitelia, ktorí sa sem presťahovali z juhomoravského Mikulova, svoj podnik postavili práve na víne z tejto oblasti. Rozlievané víno ponúkajú od Baláža z Dolných Dunajovíc. Slušnú ponuku fľaškových vín majú nielen od neho, ale aj od iných vinárov z Mikulovska.

Viete sa po nej prejsť, ale pod vami je sedem metrov hlbiny

Hlavne sa nepozerať dole

Na rekonštrukcii domu s vinotékou si majitelia dali záležať. Navštívil som ju síce na jeseň a to si už na dvore neposedíte. Ale verím, že v lete to bolo isto veľmi príjemné. Interiér ale odhalil niečo skutočne nečakané. Uprostred vinotéky sa nachádza totiž nachádza 7-metrová studňa. Našťastie je zakrytá trojvrstvovým sklom a vraj vydržala, aj keď po nej partia zákazníkov skákala. Ja by som to neriskoval, ale zrejme som toho až toľko nevypil…

Dvor vinotéky

Čo ale naopak musím Vinotéke Slávů dvůr vytknúť, je obsluha, u ktorej by som očakával trochu väčšie vedomosti o víne. Neočakávajte teda zásadné odborné rady. Ak sa ale vo víne trochu vyznáte, poradíte si sami. A toto miesto za návštevu istotne stojí.

Prečo Česká Kanada? Ide o čistý marketing, aj keď už skoro storočný. S týmto názvom prišiel novinár a miestny lokálpatriot J. A. Trpák v roku 1925. V tých časoch začal bujnieť turizmus a on, ktorý precestoval Severnú Ameriku, týmto prívlastkom chcel prilákať hostí do regiónu okolo Jindřichovho Hradca. Kanadu mu pripomínala miestna zvlnená krajina, husté lesy, množstvo rybníkov, jazier a meandrujúcich riek. Tento názov sa samozrejme počas komunizmu nesmel používať, veď prirovnanie ku kapitalistickej krajine, kto to kedy videl… Navyše turizmus pri hraniciach s Rakúskom sa aj tak nepestoval. Pomenovanie sa obnovilo po Nežnej revolúcii a od roku 1994 bol vyhlásený Prírodný park Česká Kanada.