Písal sa rok 1784 a cisár Jozef II. svojim dekrétom povolil vinárom rozlievať a predávať víno z ich vlastných viníc. Aj keď ide o právo storočia staré, heurigery nájdete v Rakúsku dodnes. A fungujú presne v zmysle jozefských pravidiel. Ponúkajú len svoje víno, iba vo vybrané dni a k vínu síce môžete dostať niečo pod zub, ale bez tepelnej úpravy, len z vlastnej kuchyne. Mimochodom názov „heuriger“ pochádza z nemeckého heurig, teda tohtoročný; nakoľko vína sa majú ponúkať len mladé.
Vždy, keď vojdem do niektorého z heurigerov, Rakúšanom ticho závidím, že si nemuseli prejsť érou budovania socializmu a žiaden miestny Gottwaldovec im vinárstva nezoštátnil. A tak kým v Bratislave tradícia viech za komunizmu postupne vykapala, ich rakúski súrodenci fungujú dodnes.

A netreba ani chodiť priďaleko. Necelú polhodinu cesty z hlavného mesta v rakúskej obci Prellenkirchen, či presnejšie pred vstupom do nej, nájdete krásne uličky plné takýchto vinných pivníc. Ak sa tam vyberiete podvečer, zrejme hneď zbadáte nečakaný zhluk aut s viedenskými i bratislavskými poznávacími značkami. Pri bicykloch ich domicil uhádnuť nedokážete.
Ktoré je dnes vyvesené?
Tunajšie heurigery majú otvorené takmer po celý rok, okrem vianočného obdobia. Neprekvapí tradičné rakúske puntičkárstvo, vďaka ktorému nájdete na webe obce presný kalendár, ktoré z vinárstiev kedy privíta hostí a zákazníkov. Tradícia káže, aby vinár nad vchod zavesil borovicovú vetvičku. Tá signalizuje, že je „vyvesené (ausg’steckt)“, teda otvorené. Ale myslím si, že v Prellenkirchene sa medzi pivničkami zorientujete lepšie podľa zhluku ľudí.

V čase našej návštevy malo „službu“ vinárstvo Dietrich. Príjemný priestor s veľkou terasou (v chladnejších mesiacoch je k dispozícii priestor v pivnici) mal jedinú nevýhodu, bez rezervácie sa neposadíte, i keď je pondelok. Vy sa radšej poučte z cudzích chýb a na rezerváciu nezabudnite.
Voľba na začiatok bola jasná – Veltlínske zelené (Grüner Veltliner). Ide o odrodu typickú pre tento región. Príjemne prekvapilo aj Rulandské biele (Weissburgunder).

Ale návšteva heurigeru by nebola kompletná bez dobrého jedla. V ponuke nájdete skutočne kadečo, chlieb s masťou, škvarkami, nátierkami, ale aj misy s rôznymi nárezmi, mäsovými i syrovými. Nechýbala ani moja obľúbená špecialita, hovädzí jazyk, ku ktorému sa krásne hodila tunajšia Frankovka modrá (Blaufränkisch). Len pozor na domáci chren, lebo ak neodhadnete mieru, paralyzuje vám chuťové bunky a to pri ochutnávke vína nepotrebujeme.
Podobné heurigery nájdete vo všetkých vinárskych regiónoch Rakúska, napríklad aj v známom vinárskom regióne Wachau. Píšeme o nich v tomto blogu.